piatok 20. júla 2012

Klipsch Image S4 - malý zázrak

O týchto slúchadlách sa už napísalo veľmi veľa a aj práve preto som sa nejako nehrnul posúvať svoje skúsenosti ďalej do sveta. A práve množstvo tých ohlasov na ne, viac-menej pozitívnych ma motivovalo k obmene svojich starých in-ear slúchadiel. Päť rokov mi pri športovaní, cestovaní či nudení sa na pláži robili spoločnosť Creative EP-630-ky. Za tie roky si ucho, alebo lepšie by bolo napísať, hlava, vybudovala pomerne veľmi intenzívny vzťah, ktorý sa len ťažko pretrháva. Bolo by dobé zrejme kvôli objektivite napísať, že vo svojich štyridsiatichdvoch rokoch som toho v oblasti audia a reprodukovanej hudby už čosi prežil a moje postrehy budú opreté nie len o momentálne pocity, ale aj o nefalšovaný a praktickými skúsenosťami opretý vývoj.

Mnohí mladí hi-fi nadšenci s obľubou preberajú názory druhých, ale vôbec sa tomu ani nečudujem. Žijeme v dobe Ctrl+C a Ctrl+V a tento spôsob získavania informácií už nikomu skoro ani nepripadá zvrátený. Neviem ako vám. Ale mne osobne to celkom vadí. V roku 1991 som si kúpil legendárne KOSS Porta PRO (original Made in U.S.A.) a po dlhých rokoch nepochopenia toho odmietavého stanoviska ich kvality od mnohých recenzentov z posledných rokov som konečne na to prišiel. Syn sa mi vrátil z Kréty, kde končil školu a kde si kúpil kossky a konečne bol spokojný. Stačilo mi však päť minút a zistil som, že tie nie príliš lichotivé recenzie na ne majú čosi do seba. Originálne kossky hrajú úplne, ale úplne inak. Žiadne zadunené basy, či výšky ako spod deky. Takto to dopadne, keď sa seriózna robota odovzdá Číňanovy. Zvukový posun starých oproti novým nie je nijako dramatický, ale zreteľne počuteľný a samozrejme nová edícia je rovnako dobabraná ako skoro každé re-mastrované CD. Síce zvonku naleštené, ale zvnútra je to hrozne zašpinený originál. Musím sa teda priznať, že po kosskách siahnem len veľmi sporadicky, ale som hrdý na to, že sú to skutočné originálky. Svoju prácu si zastali čestne a teraz im doprajem pokojného dôchodku. 

Medzi tým som sa dostal k spomínaným EP-630-kam a pribudli aj Bayerdynamic DT 990PRO, naozaj kvalitné otvorené mušle. 630-ky ma veľmi potešili, pretože zahrali to čo som potreboval. Každý, kto ich počul nechcel veriť, že sú to naozaj slúchadlá za cca 20€. Vzhľadom na to, že som počul medzičasom mnoho „špuntov“ , ale skoro vždy som sa potešil, aká dobrá kúpa to bola. Zvukovo mali koľko krát kultivovanejší prejav aj ako 3-4 krát drahšie slúchadlá. Celkom uspokojivé zistenie bolo aj zistenie, že podobný názor zdieľalo nemálo ľudí, ktorí sa k nim na internete vyjadrovalo. Spodok pásma bol zvládnutý skutočne pôsobivo. Rockoví fanúšikovia museli byť celkom uspokojení. Samozrejme konfrontácia s Bayerdynamic-mi vyznievala nekompromisne, nie však komicky. Porovnanie s kosskami bolo však už na zamyslenie. Bolo obdobie, kedy som si radšej vybral 630-ky. Musím sa priznať, že k vynoveniu slúchadiel som pristúpil viac z rozmaru, ako z potreby. Ako som už napísal, 630-ky si zastávali svoju úlohu veľmi solídne a primárne nevykazovali, žiadne ani známky opotrebenia ani neschopnosti si zastať svoju prácu, tak ako mali. Pri výbere nových štupľov visel vo vzduchu vždy jeden veľký otáznik, ktorý nasledoval za vetami typu: Potrebuje to? Nebudú to vyhodené peniaze? Nebudem ľutovať? a pod.

KLIPSCH Image S4.

To je tá voľba. Nechcem sa tu rozpisovať ani o vzhľade, ani o prevedení, kábli či balení. To už bolo napísané nespočetne krát. Priblížim len v krátkosti moje prvé dojmy a postrehy. Prvé tri dni som ich skoro ani nepočul, nakoľko som ich zavesil na prehrávač, zapol repeat a 36 hodín som im nedal vydýchnuť. Samozrejme, že som chcel ochutnať ten nový zvuk, ale do analýz som sa ani náhodou nehrnul, nakoľko takáto vec si pýta čas. Prvý, naozaj prvý dojem bol rozpačitý. 630-ky som strčil do uší a bolo. Nikdy som u nich nič neriešil s technikou nasadzovania. S4-ky sa javili ako pomerne tuhý oriešok v zmysle, tu sa bude musieť niečo vymyslieť, aby sa z nasadzovania nestal podobný obrad, ako pri príprave, keď sa ide počúvať LPčko. Hoci Klisch dodáva tri typy silikónových nádstavcov, ktoré sú oválne a mali by sedieť ešte viac ako okrúhle, mne to však akosi nešlo. Najlepší úspech som mal s najväčšími, ale správne nasadenie bola aj tak robota tak 1-2 minútky. Hnevalo ma to. A človek keď je rozladený tak nič nevychádza tak, ako by si predstavoval. Zvuk bol síce diametrálne odlišný od 630-tok, ale čo mi najviac absentovalo boli basy. Tie najspodnejšie. Síce sa dali vyčariť, ale chcelo to riadny kus trpezlivosti a vtláčania a otáčania ich vo zvukovode. Nepopieram, že moja skúsenosť môže mať rácio aj vo fyziologických prekážkach, mám na mysli tvar mojich zvukovodov, ale nakoľko som nikdy nič obdobné nepociťoval, beriem to len ako jedno z možných vysvetlení. Skutočnosť, že slúchadlá som nemohol presvedčiť k tomu, aby pochopili, kto je tu pánom, ma viedla až k myšlienke, že ich vrátim. Pre nasadzovanie som používal vždy klasický variant a to vedenie kábla klasicky dolu, nie okolo ucha. Ako-tak som sa naučil nasadzovať štuplíky a zopár okamihov som si naozaj užíval. Meradlom schopnosti interpretácie nízkych tónov mám jednu skladbu. Tou je prvá skladba interpréta, ktorý si hovorí Fink, z jeho albumu Perfekt Darkness. Mäkkosť „kopáka“ je tak lampovo zamatová, že pokiaľ to bedne, či slúchadlá zvládnu tak ako majú, tak je to doslova pohladenie na duši. Hudba je príjemná, vzdušná a s krásnou, presne definovanou kontúrou. 630-ky sa vôbec nemuseli hanbiť. S4-ky však ukázali svoju silu. Vynikajúce! Čo bolo však frustrujúce bolo, že stačilo však málo a basy doslova vyfučali do luftu. Nie a nie tie slúchadlá primäť k tomu, aby poslúchali. Vyskúšal som potom variant číslo dva a to nasadiť ich do uší o 180° opačne, teda viesť kábel okolo ucha. Mnohým to nevyhovuje a musím sa priznať, že kábel za uchom mi spočiatku vôbec nepripadal nejako príjemný. A potom to prišlo. Akoby sa otvorili dvere do skrytej komnaty. Doslova a do písmena NEUVERITEĽNÝ prerod. Bola to zmena ako z rozprávky. Neviem síce posúdiť, ako hrajú Shure či Ultimate Ears za 200-300€ (niekto to s nimi porovnával), ale Klipsch Image S4 hrajú nádherne. To, že ich nepovažujem u mňa doma za primárne slúchadlá je len dôsledok, ktorý sa nedá pri týchto typoch slúchadiel jednoducho prekonať a tým je ten pocit uzavretosti pri ich nasadení, veľmi podobný z bezdozvukovej komory.
Zvuk z nich obsahuje šťavu aj jemnosť a hoci výšky nie sú také živé ako na DT 990PRO, či iskrivé ako na mojich Sonus Faber Concertino reprobedniach sú však presné a dobre identifikovateľné v priestore. Stred pásma je s minimálnym zafarbením a veľmi dobre zapadá do celého spektra, ktoré slúchadlá reprodukujú. Veľmi pozitívne zistenie je aj to, že človek nemá pocit, že má orchester v hlave. Vnem hudby je prirodzený a neunavuje. Je to moja najlepšia investícia do slúchadiel a musím sa priznať, že si to užívam. Celý problém bol teda len v správnom nasadení. Kábel za uchom je už teraz celkom v pohode a má to ešte jedno veľké pozitívum, ktoré mi na 630-takch hrozne vadilo. Týmto vedením kábla sa takmer úplne eliminoval efekt vedenia ruchov spôsobených jeho mechanickým otieraním o odev, či tvár. 

Odporúčanie? Určite áno. Ale iba ak Vás baví hudba a rozumiete pojmu Verná reprodukcia. 

PS: Po týždni si moja hlava tak zvykla na túto lahôdku, že som sa doslova úprimne rozosmial. Viete nad čím? Len tak zo srandy som si vyskúšal Creative EP630 :) 

PS2: Počúvam všetko, ale iba vo formáte FLAC, či originál CD alebo SACD.