Projektor DELL 1610HD – recenzia

Hneď na úvod veľké poďakovanie firmám RalCom a ARcomp z Trenčína, nebyť ktorých by zrejme tieto riadky nikdy nevznikli.

Pracovný názov tohto článku bol „Môj prvý víkend s projektorom s natívnym rozlíšením HD ready“, ale kvôli prehľadnosti som z toho nadpisu urobil uniformne triviálny štandard. Recenzií na internete je neskutočné množstvo a orientovať sa podľa nich je niekedy veľmi nerozumný krok, pretože tento priestor je všetko možné, len nie dôverihodný. Toho balastu a kvázi odborných reakcií je toľko, že až hrôza. Kvalitné a hodnotné informácie sú utopené v hromade odpadu, presne v štýle Facebook. Hromada tlachania o prázdnote.

Pokiaľ čakáte konkrétne čísla a namerané hodnoty, tak Vás sklamem. Nie, nič takého sa nedočkáte. Papier toho znesie neúrekom a čísla majú magickú silu, obzvlášť v dnešnej dobe. Preto zásadne tieto informácie majú pre mňa hodnotu viac iba vizuálnu, ako reálnu. Konečný efekt je dôležitý a to nezachránia žiadne hyper cifry.

Prvotný kontakt s projektorom bol veľmi príjemný. Prepravná krabica veľkosti 17-inch LCD monitoru s veľmi podobnou hmotnosťou bola doslova ukážkovo vystlaná vzduchovými vankúšikmi k zabezpečeniu toho najkomfortnejšieho transportu až k zákazníkovi. Projektor bol ukrytý v transportnej taške, ktorá bola akoby od jednej maminky. Diaľkové ovládanie, sieťový kábel, VGA kábel, nejaké to CD a manuál. Za cenu okolo 730€ úplne bežný štandard. Na tomto odkaze nájde všetko to o čom sa mi nechce písať. Je tu všetko až na to, ako je na tom projektor v skutočnosti.

Ambíciou tohto zariadenia je udomácniť sa v obývačkách čomu jednoznačne nasvedčuje aj zadný panel s obrovským množstvom konektorov na pripojenie. Testoval som iba VGA a HDMI, pretože nič iné nepovažujem za kvalitatívne použiteľné. Zaujímavosťou je pripojenie do internej LAN siete a vzdialená správa projektoru, kde sa určite, viac ako iné zbytočnosti, celkom hodí on-line aktualizácia firmvéru. Pripojiteľnosť a detekcia zaradení bola vynikajúca. Po zapnutí sa ventilátor na chvíľku rozbehol na mierne vyššie otáčky, ale potom sa utíšil, podobne, ako je tomu u laptopu.

Podmienky pre otestovanie neboli nijako výnimočné, ale to práve dokumentuje schopnosti zariadenie fungovať v bežnej prevádzke. Rozmery miestnosti 6,5m x 3,5m, projekčná vzdialenosť cca 3m pri uhlopriečke obrazu cca 2,5m. Pozorovacia vzdialenosť bola tiež tie 3m. Prekvapenie číslo jedna bolo to, že projektor nepremieta obraz tak, ako premietačka v kine, t.j. stred optiky nie je v ohniskovom strede, ale projektor má sklo, ktoré, ľudovo povedané, obraz premieta dovrchu. V praxi to znamená, že spodná hrana premietaného obrazu je v rovnakej výške ako stred optiky projektoru, resp. aby som bol úplne presný, od tejto osi je obraz ešte asi o 10 cm zdvihnutý. Vychádzajme z predpokladu, že kvôli objektivite a eliminácii geometrického skreslenia obrazu som sa snažil vytvoriť podmienky, kedy nebudem musieť elektronicky korigovať lichobežníkovosť obrazu. Táto korekcia je totiž iba núdzové riešenie, ktoré viac, či menej, ale predsa len poškodzuje ostrosť obrazu. A to netolerujem. Takže prvé negatívum je práve v tom, že pokiaľ nechcem umiestniť obraz na stropný držiak musí byť v takej nepríjemnej výške, že dominantné miesta na sedenie v takto orientovanej miestnosti určite nemôžu byť tvorené veľkou sedačkou, pretože stred je vyslovene zarezervovaný pre projektor. Takže som musel mierne poprehadzovať moju 3+2+1 súpravu a miesto pôvodnej trojky som dal dvojku a kreslo, medzi ktorými bol stolík s projektorom. Opäť, pokiaľ idem do maximálneho pohodlia diváka a nechcem, aby sa cítil ako v prvej rade v kine, snažil som sa dostať obraz tak nízko, aby sa jeho stredová os dostala čo najbližšie ku vzdialenosti zodpovedajúcej výške očí sediaceho dospeláka. Mierne som ten obraz síce mal vyššie, ale bolo to len asi len nejakých 40cm, čo bolo skoro nepostrehnuteľné. Spodný okraj premietaného obrazu bol vo výške zhruba 70cm od podlahy a rovnako vysoko musel byť teda aj projektor. Odhliadnúc od toho, že to nie je dva razy a o estetike nehovoriac, efektívne riešenie, nemohol som si pomôcť a chladiaci ventilátor, hoc je veľmi tichý, ma otravoval celú dobu prevádzky. A to bol nastavený v režime ECO! Pre predstavu to hučí, ako počítač kupovaný pred 7-8 rokmi. V noci je to celkom rušivé.

Dobre, takže po prvých pôrodných bolestiach (medzi ne musím spomenúť aj žehlenie plachty na ktorú sa premietalo) sa začal ostrý test. Prosím nekameňujte ma za tú plachtu, snáď po dočítaní pochopíte, prečo to nie je až taká najhoršia voľba. Skúšobné zapnutie začalo zhruba o šiestej podvečer, kedy už bolo slnko priamo nesvietilo a žalúzie boli zatiahnuté. Všetko ok, počkáme si na tmu. O 20:30 sa to začalo. Dal som mu dve minútky aby sa nadýchol a... Prvý dojem bol UOAUUU. Špica. 1610HD dostala papať len to najkvalitnešie. MKV formát v 720p a 1080p. Do HDMI bol zapojený multimediálny box ASUS O!Play. Projektoru nerobilo problém spracovať FullHD rozlíšenie. Najprv som popozeral zopár testovacích videí, mojich obľúbených krátkych videí a potom testovacie obrazce. Môj prvotný dojem, že čosi nie je v poriadku, sa len potvrdil. Obraz má v režime „Prezentácia“ a „Jasný“ zreteľný nádych do zelena. Neviem, či je to sklom v optike, ale je to tam. Jediný použiteľný profil je „Kino“. Vďaka však aj za „Užívateľský“ režim, kde sa dá toho trochu ponastavovať, ale ani po 20min ladenia som z toho subjektívne nevytiahol lepšiu farebnosť akú som dostal v režime „Kino“. Takže druhá chybička. Na „Nočné kino“ som si vybral niečo z tých menej jasných filmov a z množstva kandidátov vyhral nakoniec nový Sherlock Holmes. Obraz? No v prvom rade veľký. Naozaj veľký. Zaberal mi naozaj také zorné pole, ako v kamennom kine. Ostrosť? Naozaj prekvapujúca. Veľmi dobre zaostrené rohy aj stred obrazu. Nemôžem nič vytknúť. Mnoho ľudí, čo poznám a poviem im, že sa pozerám na premietaný obraz s uhlopriečkou 2,5m zo vzdialenosti 3m reagujú tak, že „... ale to musí byť rozmazané“ Ono by to aj tak bolo, keby sme riešili SD rozlíšenie, ale HD je iná káva. Podľa THX špecifikácie je totiž odporúčaná vzdialenosť voči uhlopriečke obrazu presne 1:1 !!! No a ako dopadol teda film? Jedným slovom? Nudne. To, že bol Sherlock Holmes môj najnudnejší film za posledný pól rok to je jedna vec, ale obraz bol smutný a amatérsky staromódny. Pri svetlých scénach by sa to dalo naozaj porovnávať s kinom, ale tmavé scény boli mdlé a frustrujúce. Projektor, hoci nemá ten najhorší kontrastný pomer a používa dokonca DLP technológiu, určite neponúka nič svetoborné. Pri úplne tmavej scéne, lepšie povedané, pri tme, bolo plátno asi tak čierne, ako nie moc kvalitný LCD TV. Celkovo teda hodnotím nočný režim ako uspokojivý, mňa však nepresvedčil. Môže byť teda projektor v niečom zaujímavý, keď nie v obraze, ktorý premieta v úplne zatemnenej miestnosti? Uvidíme. Je nedeľa, Deň matiek, tak som chcel mamine urobiť trošku radosť a k hrncom som sa postavil ja, takže doobedie som trávil v kuchyni. Poobede však začínala o 13:30 Formula 1. Pre zmenu som teraz pripojil HD satelit a TV NOVA HD bola tá, ktorá posielala pohyblivé obrázky na plátno. Sveteľnosť v miestnosti bola diametrálne odlišná a hoci bol zatemnené čo sa dalo, v izbe bolo toho svetla fakt dosť. Proste bežný deň. Obraz? Veľký, ale akoby v opare. Nebudem to baliť do omáčky. Obraz bol katastrofálny! Prenos bol SD, nie HD, takže rozmazanosť tomu tiež dva krát nesvedčala. Čierna v obraze nehrozila ani omylom. No a teraz sa dostávam k mýtu, ktorým je projekcia opradená už roky rokúce a nikto Vám to nepovie nepriamo. Možno to ani nevedia, ale skôr si myslím, že sa o tom zámerne nehovorí. Ide totiž o to, že v posledných rokoch sa rozbehla pomerne solídna marketingová kampaň zameraná na to, že pri vcelku prijateľných cenách aj FullHD projektorov, je to pre tých, ktorí majú záujem o naozaj super domáce kino, variant takéhoto prístroja jedna z najlepších volieb. Samozrejme dodržte toto, toto a ešte toto a budete sa cítiť ako v kine. Moja odpoveď? Blbosť! Až to dverami plieska. Prečo? Pretože fyzika. Aká fyzika? Jednoducho elementárna. Obraz, verný obraz je tvorený farbami a farby bez čiernej farby nie sú vlastne farbami. Otázka. A vie vlastne projektor urobiť čiernu farbu? Odpoveď. NIE, NEVIE! Tak na čo sa tu vlastne hráme? U premietaného obrazu je čierna taká čierna, akou čiernou dokáže byť projekčné plátno. A či je to plátno za 1000€ alebo vyžehlená plachta, stále jej podstata je v tom, že je to biela plocha. Ešte som nevidel aby pri dennom svetla, hoci aj v normálne zatemnenej miestnosti urobilo z bielej plochy nie bielu. Je iba menej jasná. Čierna je teba v tomto prípade nie jasná biela. A to mi pripadá trochu divné. Ok. No tak čo teda sledovanie ako v kine, teba v úplnej tme? Ako som už napísal, nebolo to nijaké terno. No a prečo? No preto, že každé svetlo premietnuté na plátno sa naspäť odrazí do priestoru a teda spätne pôsobí ako zdroj okolitého svetla, čo samozrejme vplýva na „čiernosť“ projekčného plátna. Dobrý, naozaj dobrý projektor, sa dá teda doma použiť iba za predpokladu, že máte buď to brutálne veľkú miestnosť, aby sa to odrazené svetlo vracalo v zanedbateľnej podobe, alebo si celú miestnosť obložíte (až na projekčné plátno) svetlo absorpčným materiálom, napr. čiernym zamatom. A to už je hard core, to uznáte. V paneláku nezrealizovateľné.

Aby som len nekritizoval, čo ma fakt bavilo, bol šport. Hokej, tenis, futbal. Naozaj paráda.

Otázka však stojí. Stojí to za to? Pre mňa rozhodne nie! Ani za polovičné peniaze.

Vlastnou skúsenosťou som zistil, že panelák rozhodne nie je to pravé prostredie pre projektor. Nie ani tak pre tento konkrétny typ, ale tak všeobecne. Chce to vyriešiť naozaj veľmi veľa problémov a použiť to v sólo miestnosti, priamo na to vyčlenenej v rámci rodinného domu, tak to je to, čo treba pre to investovať. Inak sú to len samé kompromisy a hoc rozmerovo nie tak úžasne veľký, ale vizuálne urči pôsobivejší obraz Vám poskytne hocijaký, aj ten najlacnejší LCD TV z hypermarketu. Projekcia na najvyššej kvalitatívnej úrovni v domácich podmienkach je veľmi finančne náročná zábavka a projektor je tou najlacnejšou vecou.

Pokiaľ máte podmienky pre projekciu splnené, tak DELL 1610HD je ako núdzovka, kým si nenašetríte na niečo lepšie, určite použiteľná voľba.

Je však jedna skupina ľudí, ktorým predchádzajúce riadky vyznievajú akoby z inej a aj napriek tomu budú túto mašinku milovať. Tými ľuďmi sú DETI. Naša Peťka, veru keď dnes ráno neuvidela v obývačke „kino“ tak si aj trošku poplakala...

Behringer MS20

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden notebook, ktorý nebol až tak celkom obyčajný. Bol maličký a šikovný a mal navyše niečo, čo sa len tak v jeho okolí nedalo vidieť. Optický digitálny audio výstup. A tak si jeho pán povedal, že si z neho spraví svojho dvorného muzikmajstra. Všetko by to bolo obyčajné a ničím nevýnimočné, až do doby kedy sa zistilo, že s optickým zvukom to nebude až také jednoduché, ako sa na začiatku zdalo. Tak si pán sadol k Internetu a začal hľadať. Hľadal a hľadal a aj niečo našiel. Ibaže to bolo za horami a za dolami a nikto o tých čudákoch nič nevedel. Tak sa pán popýtal v okolitých kráľovstvách, či tam nie je nejaký múdry radca, ktorý by vedel pomôcť. Veľa múdrych hláv bolo z kráľovstva anglického, ale bolo ich zopár aj zo zeme Českej. Pán však mal tých rád už toľko, že z toho skoro ochorel a tak zobral rozum do hrsti a vydumal, že sa nebude spoliehať na hlasy kuvičie a urobí si to po svojom. A zavolal si hudobníkom z kompánie Tonas do mesta kráľovského Trenčína a dohodol sa ten s nimi na odskúšaní jednej čarovnej krabičky, čo tu zanechali majstri germánsky, páni svojho fortelu, Behringermi sa nazývajúci. Pýšili sa týto, že to je krabička vskutku naozaj čarovná. Mala v sebe zosilňovač na 2x15W, dvojpásmové reproduktory a hlavne, dala sa pripojiť k dvornému muzikmajstrovi svetelným lúčom. Germáni boli vo svojich luhoch a hájoch a vraj aj ešte ďalej, známi tým, že si ich do služby dal prizvať nejeden zámožný pán, ktorý vraj muziku rovno aj vyrábal. Veď aj ucho v erbe tomu nasvedčovalo. Majstri z Tonasu boli veľmi šikovný a pánovi priniesli krabičky veľmi rýchlo. Muzikantská kompánia z Germánie však dala vyrobiť tieto krabičky do ďalekej Číny, kde sú vraj poddaní veľmi pracovití, ale treba ich skoro všetko učiť, lebo tam sa žije iný svet. A pán zistil, že sú naozaj títo Číňania veľmi učenliví, lebo všetko vyzeralo cifrovane. Za sto dukátov to vyzeralo na dobrý obchod. Pripojili sa i tie káble, drôty a všetky pakšaméty, kde bolo treba. Včul, a ide sa na to. Pán spozornel. Ešte ani dvorný muzikmajster nespustil a všetko to bolo akési divné a do rúch tajomstva zahalené. Pánovo pozorné ucho, ako to na tom erbe tých Germánov, hneď uslišalo divné bručanie zovnútra krabičiek, akoby tam dajaký kocúr priadol. Číňania hoc pracovitý, ale rozumu nie silný, by inak vedeli, že elektrika vie byť aj rušivá a treba sa s ňou pohrať, aby poslúchala. No a potom sa do toho obul muzikmajster. Vytiahol svoje tajné tromfy, nech sa Germán predvedie, aký je mocný. Pán pozvŕtol ten čudlík na hlas viac doprava a čuduj sa svete krabička nie len zaspievala, ale i zakrepčila. Hulákala na plné hrdlo tak, že pána skoro zbrojnoši prišli ratovať. Kým šak krabičky vrešťali, pán si zasa všimol, že vzduch fičí z každej dierky v krabičke. Nie len z tých, čo Germáni volajú bassreflex, ale aj s diery, kde slúchadlá patria, či okolo tých čudlíkov s ktorými sa to šetko šteluje. A fičalo to tak, že to pískanie vadilo veľa, priveľa. Po chvíli sa pridal navyše ešte aj nejaký nový bzukot zovnútra. Že by sa kráľovské včely usadili vnútri krabičky a zaspievali si s muzikou? Asi súčiastky. Pán sa teda rozhodol, že dá krabičkám poslednú šancu a oprobuje slúchadlá od iného Germána menom Bayerdynamic DT900Pro. Stačila mu iba chvíľa. Hoci svetelný lúč z muzikmajstra robí germánskym krabičkám dobre, pánove slúchadlá zistili, že Čínski poddaní Germánskych majstrov museli do vnútra zamontovať len nejakú detskú hračku, lebo muziku to viac zhyzdilo ako popravilo. Tie čudlíky na hĺbky a výšky tam boli totiž zapojené stále a to sa žiadnym slúchadlám nepozdáva.

A tak pán sklamaný vrátil majstrom z Tonasu ich čarovné krabičky. Pochváli ich služby a odporučil im, aby to predávali dietkam školopovinným. Možno by už mohol zazvoniť ten zvonec a rozprávky by bol koniec, ale nie. Pán stále kutre na tom Internete zázračnú krabičku pre jeho slúchadlá z Germánie. A má len jednu podmienku. Muzikmajster sa bude pripájať iba cez svetelný lúč. Ak preto niekto o takejto krabičke viete, dajte nášmu pánovi vedieť. Prisľúbil veľkú odmenu a kráľovskú hostinu.

Je High Definition TV (HDTV) potrebná?

Multimediálna technika ma baví. Baví dlhé roky a preskákal som si na vlastnej koži všetko, od prvej germániovej diódy a slúchadla a vlastnoručne vyrobenej Krištálky až po terajší HD satelitný prijímač s 127cm plazmou a preto si myslím, že ma každá technická novinka predsa len zasahuje o málinko inak. Mal som to šťastie prežiť s vecami, ktoré mnohí dnešní mladí nechápu. A som vďačný za to, a nesmierne. Tento svet sa dostal do takého tempa, že mi niekedy až naskakuje husia koža, pretože sci-fi má byť o fantázii a nie návodom ako bude. Som si však skoro istý, že na toto šialené tempo sa univerzálny recept ako spomaliť, jednoducho nájsť nedá. Buď sa prispôsobíš, alebo budeš stále hľadať záchranné koleso. Je to však našťastie stále len o prioritách. Človek si môže urobiť život taký, aký chce. Technika je síce neodmysliteľná, ale žiť sa bez nej samozrejme dá. Ja však osobne nepoznám nikoho, kto by nemal rád komfort a pohodlie. Jeden si ho predstavuje cez autá, iný zas cez bývanie alebo oblečenie. Je toho samozrejme strašne veľa, ale stále je to o tom pohladkaní vlastnej dušičky. Moja životná filozofia je veľmi jednoduchá. Omnoho dôležitejší je vnútorný blahobyt ako ten viditeľný. Technika sa do tohto konceptu možno mnohým len ťažko zapája, ale je to iba prostredník. Nič viac, nič menej. A forma? Je podstatná? V konfrotácii forma vs. obsah určite nie, ale pre vnútornú radosť mnohých určite ÁNO.

Keď som si pred časom kúpil satelitný prijímač s certifikáciou HD rozhodne som nepredpokladal, že to bude mať až taký účinok. Po dlhých rokoch apatie si konečne môžem povedať, že ma televízia baví. Kašlem na obsah, lebo ten má hodnotu ako lanský sneh, ale to hladkanie dušičky... Mám skúsenosť s obrazom s vysokým rozlíšením, ale to je predsa len o niečom inom. Televízia sa predsa len adaptovala do našich domácností hlbšie ako film a navyše z časového aspektu je film iba chvíľková záležitosť, zatiaľ čo televízia poskytuje väzby takmer trvalé. Aj preto je televízny signál vo vysokom rozlíšení natoľko iný, ako ten blue-rayovský.

Mnoho ľudí vôbec nechápe o čom vlastne HD je a ja chápem zas ich. Či prichádzajú o niečo? Hodnotovo určite nie. Prichádzajú len o ten pocit aký sa poskytne trebárs pri vstupe do Burj Al-Arab v Emirátoch, či zvezení sa v Rolls Royce-i s osobným šoférom. A mne sa to páči. Mám rád tento luxus. A keď sa ma niekto opýta, či to nie je málo, tie dve stanice v HD formáte? Moja odpoveď je NIE! Nie je, pretože ono je tých staníc trošku viac a ubúdať nebudú, práve naopak. Kto si raz pozrie Televízne noviny na TV Nova vo FullHD rozlíšení pochopí. Technologicky je prechod na HD väčší prerod ako nástup farebnej televízie. Dnes začína olympiáda vo Vancouveri a musím sa priznať, že som sa na telku ešte tak nikdy netešil. To, že STV3 avizovala olympiádu v HD je stará známa vec, ale nerobím si ilúzie, ako to dopadne. Navyše Vancouverom štartujú ďalšie dve stanice v HD formáte, ktoré budú voľné, bez kódovania a to: ARD a ZDF. No uvidíme ako sa s tým kto popasuje.

A odpoveď na otázku, ktorá je v nadpise... Pre mnohých zrejme NIE, ale pre mňa určite ÁNO. Mám rád pekné veci.